Pamiatka zosnulých – relácia v miestnom rozhlase 1. novembra 2020

Kategória  

Tíško padá lístie zo stromov, pomaly sa krátia dni a aj príroda sa ukladá k spánku.  Medzi týmito dňami je  jeden významný,  Deň pamiatky zosnulých.  A práve v tomto čase po iné roky  sme navštevovali cintoríny, ozdobovali hroby,  zapaľovali sviečky a spomínali.   V tomto roku   to bude ináč.   Našu neprítomnosť na cintorínoch  nahradíme spomienkami  a možno zapálením sviečky v domácnostiach. Naše spomienky sú tiché a pokojné…      .

            S úctou a láskou spomíname predovšetkým na tých, ktorí nám boli v živote najbližší a najdrahší. Tak spomíname našich rodičov, ktorí nám dali život. Našu spomienku na nich nech sprevádza nielen rokmi  znásobený pocit úcty a vďačnosti.

            Spomíname na svojich starých rodičov, dedov, ako aj na tie staré zlaté mamičky, babky, ktoré nám kedysi vedeli tak pekne rozprávať rozprávky.

            Mnohí spomínajú na svojich milovaných životných partnerov,  s ktorými kráčali životom v dobách dobrých i zlých.

            Mnohým rodičom neľútostná smrť vzala drahé dieťa – dieťa, ktoré bolo ich radosťou, ale aj nádejou, že im bude oporou v dobách jesene ich života.

            Rovnako ťažko sa nás dotklo, keď nás opustili naši súrodenci, bratia, sestry, s ktorými sme vyrastali v rodinnom kruhu.

            S rovnakou láskou spomíname aj na ďalších príbuzných, na dobrých priateľov, známych, na všetkých ľudí, ktorí nám boli v živote blízki a ktorých odchod zo života nás zasiahol  na najbolestivejšom mieste – v našom srdci. Tým všetkým venujme svoju stálu spomienku.

            Ako býva u nás dobrým zvykom, pripomeňme si tých, ktorí nás od poslednej pamiatky zosnulých opustili.

            V mesiaci  marec  sme sa v dome smútku rozlúčili  s občiankou Revúcej pani  Mgr. Margitou  Matúšovou vo veku  71 rokov.  Urna s popolom  bola uložená do hrobu rodičov na našom cintoríne. Hoci pani Gitka odišla, zostáva tu stopa jej ruky v hline a jej obrazoch.  Neúprosný zákon prírody  a zákerná choroba vytrhli z kruhu rodiny 29. júna  manžela, otca a starého otca pána Jána Fujdiara  vo veku   69 rokov.  Bol skromný,  nenápadný a pracovitý.

            Tichý a pustý je v týchto dňoch náš cintorín. Veríme,   že znova jar  prinesie  sem  slnko a vtáčí spev.  Sám život nás upozorňuje, aby sme si nenechali ujsť ani jednu príležitosť na dobré skutky i v týchto zložitých časoch a tak konáme i dnes, aby sme si uctili pamiatku našich najdrahších.              

Napísala:  Mgr. Elena  Belicová                             

                                                                                      

Zverejnené 3. novembra 2020.
Bez úpravy.