November je mesiac, v ktorom sa príroda v zlatistých farbách prihovára človeku, aby sa viac, ako po iné dni zamyslel nad zmyslom života, nad príčinou svojho bytia. A práve v tomto čase, hneď na jeho začiatku navštevujeme cintoríny, ozdobujeme hroby, zapaľujeme sviečky a spomíname. Návšteva cintorínov na všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. Chryzantémy, sviečky na hroboch nesú so sebou posolstvo ľudí, ktorí sviečku zapálili, spájajú príbuzných, ktorí týmto spôsobom cítia, že vo svojom smútku nie sú sami. Je to zároveň aj sviatok, ktorý do cintorínov prináša nádherný pokoj a akúsi nadpozemskú atmosféru.
Tento deň je čas na spomienky, čas na zamyslenie sa nad životom tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale aj nad naším životom. Je to čas nielen na povzdychnutie, ale aj na nefalšované a úprimné slzy.
Ako býva u nás dobrým zvykom, pripomeňme si tých, ktorí nás od poslednej pamiatky zosnulých opustili.
Áno spomienku v srdci si iste stále nesú a ešte dlho budú niesť tí, ktorí v mesiaci december štyri dni pred Vianocami stratili navždy svoju drahú mamu, starú a prastarú mamu, príbuznú pani Zuzanu Belicovú, ktorá nás navždy opustila vo veku 92 rokov. Pre každého mala vždy pekné slovo, úsmev. No nadovšetko milovala svojich synov s rodinami, vnúčatá a pravnúčatá.
Na prahu nového roka, vtedy keď život dookola pulzoval radostným vzduchom, keď sa z každého kúta ozývali želania pevného zdravia, spokojnosti, uprostred priateľských stiskov rúk a najkrajších predsavzatí v novom roku, zastihla nás smutná správa, že zomrela naša bývalá spoluobčianka pani Gizela Živčicová vo veku 86 rokov. Vrátila sa do našej dedinky snívať svoj večný sen na našom cintoríne, kde už odpočíva jej manžel.
- januára dotĺklo srdce dobre, starostlivej matky, starej a prastarej matky pani Márii Kučerákovej, ktorá odišla do večnosti vo veku 94 rokov.
Celý svoj život prežila v rodnej dedinke, milovala krásno, jednoduchosť života, bohatstvo ducha. Odišla vyrovnaná, lebo dala životu, čo mu mala dať, lebo nežila nadarmo.
Prešiel len jeden deň a 4. januára sa našou dedinkou rozniesla ďalšia smutná správa, ktorá nám oznámila, že zomrela naša spoluobčianka pani Zuzana Klementisová vo veku 80 rokov. Jej drahým blízkym sme vyslovili úprimnú sústrasť, ale vedeli sme, že naše slová nezmiernenia ich žiaľ. Ten vylieči iba čas, ktorý dokáže zahojiť i tie najboľavejšie rany. Zostala po nej láska, dcéra a syn s rodinou.
Prvý augustový týždeň bol veľmi smutný v rodine Surinovcov.
- augusta zomrel náš spoluobčan Juraj Surina vo veku 52 rokov. Už čas ho zavolal tým tichým hlasom, už dožité je a prázdno po ňom nedá sa zaplniť. Dobrú noc život – jeho roky uleteli ako deti zo školských lavíc. Všeličo dali, všeličo vzali, všeličím život naplnili. Tichý je náš cintorín. Až znova jar prinesie sem slnko a vtáčí spev, stane sa toto miesto najkrajším sadom našich spomienok.
Všetkým zosnulým, aj pri tejto spomienke želáme tichý a nerušený spánok. Zbor pre občianske záležitosti človek človeku pri obecnom úrade v Revúckej Lehote Vám, Vážení spoluobčania ďakuje, že si v týchto dňoch uctievate na cintorínoch život. Život ľudí, ktorí tu žili a vyorali po sebe brázdu statočnou a poctivou prácou.
Napísala: Mgr. Elena Belicová
