Z dejín obce Revúcka Lehota
S históriou obce a so vznikom názvu Umrlá Lehota sa spájajú dve smutné legendy z polovice 16. storočia. Prvá hovorí o dievčine, ktorá jediná prežila zlú chorobu útočiacu na obyvateľov obce. Tá bežala do najbližšej osady, kde v prvom dome otvorila dvere dokorán a zúfalo vykríkla: „Umrula Lehvatka!“ Druhá legenda je oveľa pravdepodobnejšia nakoľko vychádza z historického faktu – vpádu tureckých vojsk, ktoré vypálili každú osadu, čo im stála v ceste. V Revúckej Lehote vraj po takomto nájazde zostalo nažive len pár ľudí. Od obdobia plienenia tureckými vojskami sa Lehota nazývala Umrlou. Až v 20. storočí na základe žiadosti obce nadriadené orgány rozhodli o zmene dovtedajšieho názvu na ten dnešný.
14st
Vznik
Obec vznikla asi v 14. storočí na valaskom práve.
1427
Názvy obci
Názov obce je doložený z roku 1427 ako Lehowtha, z roku 1435 ako Lohota, z roku 1548 ako Kyslehota, z roku 1563 ako Vmerla Lehotta, z roku 1573 ako Lehotta Minor alias Vmrla Lehotta, z roku 1786 ako Umrla Lehota, z roku 1948 ako Revúcka Lehota; maďarsky Umrlalehota, Lehelfalva.
15st
Obec patrila Jelšavskému, od polovice 15. storočia Muránskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a pálením dreveného uhlia.
1828
Obyvateľstvo
V roku 1828 tu žilo v 45 domoch 412 obyvateľov.
19st
Poľnohospodárstvo
V 19. storočí okrem poľnohospodárstva pracovali v hámroch na okolí. Na Podhorí bola v 19. storočí vysoká pec. Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, v baniach a v priemyselných podnikoch na okolí. Značne bolo vysťahovalectvo.