Tíško padá lístie zo stromov, pomaly sa krátia dni a aj príroda sa ukladá k spánku. Medzi týmito dňami je jeden významný, Deň pamiatky zosnulých. A práve v tomto čase po iné roky sme navštevovali cintoríny, ozdobovali hroby, zapaľovali sviečky a spomínali. V tomto roku to bude ináč. Našu neprítomnosť na cintorínoch nahradíme spomienkami a možno zapálením sviečky v domácnostiach. Naše spomienky sú tiché a pokojné… .
S úctou a láskou spomíname predovšetkým na tých, ktorí nám boli v živote najbližší a najdrahší. Tak spomíname našich rodičov, ktorí nám dali život. Našu spomienku na nich nech sprevádza nielen rokmi znásobený pocit úcty a vďačnosti.
Spomíname na svojich starých rodičov, dedov, ako aj na tie staré zlaté mamičky, babky, ktoré nám kedysi vedeli tak pekne rozprávať rozprávky.
Mnohí spomínajú na svojich milovaných životných partnerov, s ktorými kráčali životom v dobách dobrých i zlých.
Mnohým rodičom neľútostná smrť vzala drahé dieťa – dieťa, ktoré bolo ich radosťou, ale aj nádejou, že im bude oporou v dobách jesene ich života.
Rovnako ťažko sa nás dotklo, keď nás opustili naši súrodenci, bratia, sestry, s ktorými sme vyrastali v rodinnom kruhu.
S rovnakou láskou spomíname aj na ďalších príbuzných, na dobrých priateľov, známych, na všetkých ľudí, ktorí nám boli v živote blízki a ktorých odchod zo života nás zasiahol na najbolestivejšom mieste – v našom srdci. Tým všetkým venujme svoju stálu spomienku.
Ako býva u nás dobrým zvykom, pripomeňme si tých, ktorí nás od poslednej pamiatky zosnulých opustili.
V mesiaci marec sme sa v dome smútku rozlúčili s občiankou Revúcej pani Mgr. Margitou Matúšovou vo veku 71 rokov. Urna s popolom bola uložená do hrobu rodičov na našom cintoríne. Hoci pani Gitka odišla, zostáva tu stopa jej ruky v hline a jej obrazoch. Neúprosný zákon prírody a zákerná choroba vytrhli z kruhu rodiny 29. júna manžela, otca a starého otca pána Jána Fujdiara vo veku 69 rokov. Bol skromný, nenápadný a pracovitý.
Tichý a pustý je v týchto dňoch náš cintorín. Veríme, že znova jar prinesie sem slnko a vtáčí spev. Sám život nás upozorňuje, aby sme si nenechali ujsť ani jednu príležitosť na dobré skutky i v týchto zložitých časoch a tak konáme i dnes, aby sme si uctili pamiatku našich najdrahších.
Napísala: Mgr. Elena Belicová